...a jeho história
Termín surrealizmus prvýkrát použil Guillaume Apollinaire v spojení so svojou divadelnou hrou - Prsia Thirésiove, jednalo sa o akúsi absolútnu realitu - surrealitu (francúzska predpona sur - nad).
Začiatky surrealizmu nadväzovali na dadaizmus, z ktorého prišlo mnoho umelcov, surrealizmus má však výrazne širší rozsah. Rovnako ako Dada bol negatívnou odpoveďou na prvú svetovú vojnu, ale surrealizmus mal pozitívnejší názor - čiže svet môže byť zmenený a transformovaný do miesta lásky, slobody, a poézie. Surrealizmus (na rozdiel od dadaizmu) vypracoval systém, ktorý bol schopný reagovať na spoločenské, filozofické, umelecké a iné otázky a problémy svojej doby.
Roku 1924 vydal André Breton surrealistický Manifest, v tomto roku začal vychádzať časopis La Revolution surrealisti (surrealistická Revolúcia), kde dostávali priestor predovšetkým surrealisti. V Surrealistickom manifeste Breton definoval surrealizmus ako "číry psychický automatizmus", kde je cieľom posilniť písmom, kresbou a výrazovými prostriedkami všetkého druhu skutočnú funkciu myšlienky. Tým myslel že ide o rozumom nekontrolovateľný prúd asociácií - pri tvorbe mal byť umelec ponorený sám do seba a bez akejkoľvek rozumovej kontroly, či zámeru zaznamenávať stavy svojej duše. Toto svoje vnútro a svoje sny samozrejme tiež skúmali, a to aj pod vplyvom drog a umelo u seba navodzovali (alebo sa o to pokúšali) stavy porušenia psychickej rovnováhy (extatickom, hypnotické, ale aj psychopatologické). Táto definícia bola následným vývojom surrealizmu chápaná veľmi voľne a ukázala sa ako veľmi životaschopná s možnosťou ďalšieho rozvoja.
Pre tento cieľ im poskytol teoretický a filozofický základ predovšetkým Sigmund Freud.
Surrealizmus možno rozdeliť na dve základné obdobia:
Intuitívne obdobie - verí vo všemohúcnosť myšlienky postavenej nad realitu. V tomto období (približne do roku 1926) sa surrealisti opierali o filozofický idealizmus. Sociálne aktivitu nevyhľadávali. Ich program vyložil v Manifeste surrealizmu André Breton (1924).
Politické obdobie - Surrealisti si začali uvedomovať viazanosť svojho experimentu a pociťovali nutnosť vyjadriť sa k vtedajšiemu politickému poriadku. Urobili to verejným protestom proti kolonializmu. Od tejto doby nastáva ich približovanie k ľavici, ktorá ich zaviedla až k obdivu ZSSR. Postupne sa stávali veľmi ideologickými - to sa prejavilo v Druhom manifeste surrealizmu (1930). S touto zmenou sa zmenil i názov časopisu (táto zmena vystihuje celý problém) zo Surrealistickej revolúcie sa stal Surrealizmus v službách revolúcie.
André Breton a Philippe Soupault napísali prvú automatickú knihu - Les Champs Magnetiques (1919), neskôr André Masson vyvinul automatické kreslenie a obraz, ktoré sa rovnako ako iné automatické metódy stalo významnou časťou surrealistickej praxe. (Automacia bola neskôr prispôsobená počítaču.)
Mnoho populárnych umelcov žilo v Paríži, ktorá bola v 20. a 30. rokoch 20. storočia (obdobie najväčšieho rozmachu surrealizmu) kultúrnym centrom sveta, v tejto dobe sa k surrealizmu hlásili napríklad René Magritte, Joan Miró, Max Ernst, Salvador Dalí, Alberto Giacometti, Valentine Hugo, Meret Oppenheim, fotograf Man Ray a Yves Tanguy.
Vďaka dominancii Francúzska sa tento smer niekedy omylom považuje za čisto francúzsky, ale surrealizmus bol v skutočnosti medzinárodný už od začiatku. Vedľa francúzskej skupiny, vznikla veľmi skoro napr aj Česká skupina (hovorcami boli Vítězslav Nezval a Karel Teige; Česká skupina pokračuje vo svojej činnosti nepretržite dodnes. V skutočnosti možno povedať, že časť najvýznamnejších surrealistických teoretikov a väčšina radikálov pochádzala z iných krajín ako Francúzsko . napríklad Rumun Gherasim Luca.
Ohlas surrealizmu bol veľmi silný, s nástupom fašizmu bol veľmi oslabený, pretože hnutie opustilo mnoho umelcov (Pablo Picasso, Tristan Tzara, Paul Eluard, Vítězslav Nezval, ...), druhá významná časť sa presunula do USA.
V populárnej kultúre, predovšetkým v USA, sa surrealizmus často spája s obrazmi Salvadora Dalího. Dalí bol aktívnym surrealistom v rokoch 1929 - 1936 a dal hnutiu to, čo sám nazval paranoicko-kritickou metódou. Od konca tridsiatych rokov sa väčšina členov hnutia začala surrealizmu vzďalovať.
Okolo roku 1960 začali vznikať surrealistické skupiny aj na miestach, kde surrealisti nikdy nepôsobili (napríklad v Pakistane).
Zdroj:cs.wikipedia.org/wiki/Surrealismus